Autor: Theresa Locker – Redaktorka Motherboard Deutschland
22 Júna 2015
Je to iba „One-Liner“, ale zato taký, ktorý má potenciál písať históriu: nová fínska vláda sa zhodla na tom, že vyskúša nepodmienený základný príjem. V kapitole „Zdravie a blahobyt“ novej koaličnej zmluvy medzi liberálnou Stranou centra, pravo-populistickou Stranou Fínov a konzervatívnou NCP je zavedenie experimentu základného príjmu skutočne písomne ustanovené.
Ôsmim z desiatich Fínov sa to pozdáva
Uskutočnenie tohto experimentu v práve začatom legislatívnom období by bolo prvým pokusom jednej z európskych krajín zaviesť nepodmienený základný príjem (NZP). Fínsko si od neho sľubuje efektívnejšiu organizáciu sociálneho štátu, keď všetky transferové platby ako detské prídavky, dôchodky, príspevky na bývanie a sociálna pomoc budú nahradené jednou sumou základného zabezpečenia, ktorá bude vyplácaná mesačne, nezávisle od veku a príjmu. Pôvodne sa dostala téma NZP do fínskej politiky prostredníctvom drobnej interpelácie v parlamente k účinnejšiemu potieraniu chudoby.
Fínsko si trúfa
Aj keď ešte nie je bližšie upravené, ako presne bude pokus prebiehať, samotným Fínom sa myšlienka javí ako jednoznačne dobrá. Hovorí o tom celých 79 % súhlasných vyjadrení v prieskumoch. Liberálna Strana centra sa za NZP postavila už pred voľbami, takže je celkom možné, že práve s touto myšlienkou získala prevažnú časť hlasov. Jej predseda a nový fínsky premiér Juha Sipilä navrhol už v septembri minulého roka, aby najprv začali pilotnými projektmi NZP v centrách aglomerácií a oblastiach s výrazne vyššou nezamestnanosťou.
Základný príjem je v prevažnej časti strán trvalou témou, pre ktorú sa pred parlamentnými voľbami 19.júna t.r. ukázala jasná väčšina: prieskum verejnoprávneho rozhlasu YLE zistil, že celkovo 65,5% poslaneckých kandidátov túto myšlienku podporuje. Páči sa aj samotnej konzervatívnej a voči prisťahovalectvu kritickej Strane Fínov (pôvodne „Skutoční Fíni“).
V prieskume think-thanku e2 (objednanom Stranou centra) bolo opýtaných 1268 Fínov na ich postoj k nasledujúcej vete: „Rád by som poberal základný príjem, ak tento zabezpečí ľuďom živobytie, obmedzí (sociálne) zneužívanie a zároveň podporí prácu a podnikateľského ducha.“
Zatiaľ čo podpora bola najsilnejšia v mladších vekových skupinách, prihovárali sa za myšlienku aj viac ako dve tretiny všetkých seniorov. Dokonca aj Fíni s vysokými príjmami tento koncept podporujú. Najnižší súhlas je medzi sedliakmi – iba 15% opýtaných tejto skupiny je schopných sa s týmto modelom spriateliť.
Všetky doterajšie (i keď „potopené“) pokusy s NZP boli sľubné. Tak napríklad ukazuje 4-ročný pokus kanadského mesta Dauphin zo 70-tych rokov, že spoločnosť celkovo z NZP profituje a tiež, že nikto – napriek rozšírenej kritike, nestratil motiváciu pracovať.
V súčasnosti je vo švajčiarskom parlamente návrh na zavedenie NZP vo výške zhruba 2000 Eur a v roku 2016 sa o ňom uskutoční referendum. Avšak napriek pôsobivým verejným propagačným akciám pred švajčiarskym parlamentom zavedenie doteraz naráža na silný odpor parlamentných skupín.
V Nemecku sa takéto konkrétne plány doteraz nestali politickou agendou. Namiesto toho súkromná crowdfundingová iniciatíva „Môj základný príjem“ losuje každý mesiac poberateľov darmi vyzbieraného NZP na dobu 1 roka, aby ukázala, aké kladné môže mať účinky na zdravie, hospodársky výkon a pracovnú motiváciu. Tiež v Namíbii prebiehal mnoho rokov sociálny projekt k NZP: darmi financovaný Basic Income Grant (grant základného príjmu) poskytoval obyvateľom jednej obce blízko mesta Windhuk určitú základnú čiastku a pozoroval zmeny v polročnom rytme – projekt však bol v r.2013 neočakávane pozastavený.
Konkrétne modely uskutočnenia, ktoré sú momentálne fínskymi stranami diskutované, sa zatiaľ výrazne líšia. Ľavá aliancia navrhuje (na fínske pomery – pozn.prekl.) chabých 620 eur, Zelení pripravili návrh, ktorý vychádza ako „Harz IV plus“ (typ nemeckej sociálnej dávky) , teda 440 € mesačne. Obe strany svoje modely už aj zakotvili vo svojich programoch. Liberálny kandidát Björn Wahlroos zasa vo vlastnom modeli navrhol medzi 850 a 1000 € mesačne. Naproti tomu vypočítali v Helsinki Times, vzhľadom na životné náklady v krajine, toto: „ Na skutočné odstránenie chudoby by mal každý dostávať 1166 € mesačne.“
Je teda najvyšší čas, aby skúšobný balón konečne odštartoval. Nikdy predtým nebol pilotný projekt snáď najdôležitejšieho konceptu na aktualizáciu pracovného a sociálneho systému v Európe tak blízko.
Preklad: Dušan Knezovič
Pôvodný článok:
